Prieskum Hmyzu, Tatranská Lomnica, lyžiarske stredisko 2025

Prieskum hmyzu sa počas obchôdzok uskutočňoval predovšetkým pozorovaním a fotodokumentovaním živých jedincov významných, predovšetkým chránených druhov. Výsledky výskumu významnejších druhov hmyzu porovnávame s údajmi iných autorov. Významnejšie nálezy z výskumu chrobákov Tatier z predchádzajúcich rokov 2006, 2007 a 2012 na lokalite Štart, ktoré uvádza Majzlan (2015) pri použití invazívnych metód a taktiež druhy zistené v rámci prieskumu dvojkrídlovcov, ktoré na tej istej lokalite v roku 2007 odchytili a publikovali Straka a Majzlan (2009) sme akceptovali a osobitne uviedli v správe z prieskumu za rok 2020 (SEKERČÁK a kol. 2021). Prakticky pri všetkých invazívnych metódach dochádza k úhynu odchytených jedincov (zemné formalínové pasce na epigeický hmyz; Malaiseho a nárazové pasce, pôdne a stromové fotoeklektory, octové lapače na mycetofágy a iné). Náš prieskum bol cielene zameraný prednostne na heliofilný hmyz, t.j. s dennou aktivitou a najmä overovanie výskytu chránených a ohrozených druhov vizuálnym pozorovaním, cieleným vyhľadávaním a fotodokumentovaním. Nebolo potrebné usmrcovanie jedincov, pri overovaní podobných druhov bol uskutočnený odchyt živého jedinca entomologickou sieťkou alebo v priehľadnej epruvete. V prípade mnohých druhov, ktoré nie sú aktívne počas dňa, boli vyšetrené požerky alebo iné znaky prítomnosti druhov na lokalite. Metódy pre zisťovanie motýľov: determinácia lietajúcich imág motýľov s dennou aktivitou (transektová metóda) a odpočívajúcich nočných motýľov (prevažne piadivky) a determinácia húseníc (oklepy a smýkanie vegetácie). Mapovanie motýľov bolo doplnené celkovou obhliadkou biotopov, ktorá umožňuje odpozorovať sukcesné a iné zmeny v rozlohe a kvalite stanovíšť, ktoré sú pre druhy rozhodujúce. To nám pri významných druhoch súčasne umožnilo urobiť relatívny odhad veľkosti populácie. Špeciálnou metódou bolo vnadenie pomocou feromónov v prípade detekcie podobníkovitých (Sesiidae). Na determináciu motýľov sa použila najnovšia edícia atlasov od Maceka a kol. (2007, 2008, 2012, 2015) a Laštůvku a kol. (2018). Inštrukcie na vyhľadávanie významných druhov poskytuje Príručka metód monitoringu (SAXA, ČERNECKÝ, GALVÁNKOVÁ & al. 2001). Ekosozologický status (ohrozenie druhov) sme žiaľ museli hodnotiť podľa pôvodného červeného zoznamu, ktorý je po 20 rokoch už zastaralý (BALÁŽ, MARHOLD, URBAN & al. 2001). Napriek tomu, že v minulom roku bol aktualizovaný, stále nebol zverejnený! To sa týka aj červených kníh, ktoré z týchto zoznamov predstavujú vybrané druhy širšej verejnosti. V tejto správe je výskyt vykazovaný v bodových nálezoch spôsobom GPS súradníc (osobitne len pri vzácnych druhoch) a pri uvedených lokalitách treba vnímať plochu v okruhu 200-250 m. Bodový výskyt, kde bol jedinec pozorovaný sa pri lokálnych druhoch obvykle obmedzuje na okruh 100-500 m podľa charakteru rozloženia vhodného biotopu. Reprodukčný biotop sme na základe hostiteľských rastlín lokalizovali priamo v teréne. Ideálne bolo zastihnúť samičku pri kladení vajíčok. Potravné biotopy sa pri niektorých druhoch zhodovať nemusia, ale na to konkrétne poukazujeme pri jednotlivých druhoch osobitne. V prípade nenáročných druhov alebo aj druhov, ktorých výskyt je len zonálne podmienený, presná GPS lokalizácia nebola potrebná. Početnejší alebo jednotlivý výskyt bol zaznamenaný na väčšine územia. Tieto druhy sme priraďovali v rámci prieskumných plôch vytypovaných podľa najvyššej koncentrácie heliofilných druhov.